Čo je to ďalekozrakosť (hypermetropia)?
Ďalekozrakosť je refrakčná chyba, ktorá sa prejavuje tým, že vzdialené objekty vidíme pomerne dobre, ale je problém zaostriť na bližšie predmety. Lúče svetla prechádzajúce optickým systémom oka vytvárajú ohnisko za sietnicou. Ďalekozrakosť sa inak nazýva aj hyperopia. Spôsobuje, že musíte vynaložiť zvýšené úsilie ako pre zaostrenie na diaľku, tak predovšetkým na bližšie vzdialenosti. Toto zvýšené úsilie predstavuje zvýšenú námahu pre zaostrovací aparát a môže byť príčinou chronických zápalov spojivky, okrajov mihalníc i bolesti hlavy. Deti, ktoré sú ďalekozraké môžu pri opakujúcom sa zvýšenom úsilí zaostrovať začať škúliť.
Pri narodení sú takmer všetky deti ďalekozraké. Príčinou je kratšia predozadná os očnej gule. S rastom celého tela narastá tiež predozadná dĺžka oka. Novorodenec má priemernú dĺžku oka asi 18 mm. Normálnu dĺžku oka (22.5-23.0 mm) dosahuje jedinec už v troch až piatich rokoch života. Od troch do štrnástich rokov je rast pomalší asi o 0,1 mm za rok. Hodnota odchýlky určuje, či potrebujete korekčnú pomôcku, alebo nie. Skrátenie predozadnej osi oka málokedy prekračuje 2 mm. Zníženie dĺžky o 1 mm predstavuje zmenu refrakcie asi o + 3 dioptrie.
Podstata ďalekozrakosti
Ďalekozrakosť (hypermetropia) je refrakčná chyba, kedy svetelné lúče prechádzajúce okom v akomodačnom pokoji vytvárajú ohnisko za sietnicou. V oku sa vďaka tomuto procesu vytvorí neostrý, rozmazaný obraz pozorovaného predmetu. Tento špecifický jav môže nastať pri zníženej lomivosti optickej sústavy oka, hlavne rohovky a v menšej miere šošovky, tzv. lomivá ďalekozrakosť. Pri skrátení predozadnej dĺžky oka hovoríme o osovej ďalekozrakosti. Na ďalekozrakosti sa v najväčšej miere podieľa práve dĺžka oka (osová ďalekozrakosť).
Ďalekozraký človek je nútený akomodovať viac ako emetrop aj ako krátkozraký, a musí tak robiť pri pohľade na všetky vzdialenosti. Vidí zle aj na blízko aj na diaľku. Väčšinou však je to podstatne horšie videnie do blízka a pri nižších hodnotách ďalekozrakosti je možné aj ostré videnie do diaľky, to však len do určitého veku.
Čo spôsobuje ďalekozrakosť?
Ďaľekozrakosť - Hypermetropia sa väčšinou vyskytuje už pri narodení. Jej príčiny vzniku podobne ako príčiny vzniku myopie (krátkozrakosti) ešte nie sú presne zistené a popísané.
Dedičné dispozície sú s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedné za mnohé prípady refrakčných chýb, kam zaraďujeme aj ďalekozrakosť.
Tiež faktory životného prostredia zohrávajú určitú úlohu pri rozvoji hypermetropie a jej stupňa. Dedičnosť je ale najznámejšia príčina vzniku najmä vyšších foriem tejto poruchy. Ďalej sa na vzniku ďalekozrakosti podieľajú aj plochšia rohovka, nedostatočná hodnota jej lomivosti a menšia hrúbka šošovky, vrodené malé oko (mikroftalmus), kratšia predozadná dĺžka oka, vplyv niektorých liekov, prípadne úrazy. Ďalekozrakosť môže byť tiež spôsobená aj niektorými ochoreniami (nádor, odlúpenie sietnice, atď.). U starších ľudí vzniká pri znížení lomivosti šošovky, alebo pri cukrovke. Posunutie šošovky dozadu následkom ochorenia, prípadne úrazom, afakia (chýba vnútroočná šošovka) môžu byť tiež príčinou vzniku ďalekozrakosti.
Ako sa ďalekozrakosť diagnostikuje?
Ďalekozrakosť je len zriedka zistená pri školských prehliadkach, kde sa väčšinou testujú len schopnosti vidieť vzdialenejšie objekty. Malé deti vďaka značnej akomodačnej schopnosti si vedia túto chybu vykompenzovať vlastným úsilím. Pre jej zistenie je nutné absolvovať podrobné očné vyšetrenie, a vízus nielen na diaľku, ale aj na blízko. Tzv. skrytú ďalekozrakosť ako aj plnú hodnotu ďalekozrakosti je možné u detí zistiť len v cykloplégií, tj. dokonalom rozšírení zrenice a vylúčení akomodácie oka. V ostatnom čase vďaka predškolskému skríningu v škôlkach narastá počet detí, prichádzajúcich k očnému lekárovi s podozrením na refrakčnú chybu zistenú špeciálnym prenosným testovacím prístrojom.
Ako sa ďalekozrakosť koriguje?
Pre korekciu ďalekozrakosti sa používajú konvexné šošovky (spojky). Spojky lomia svetlo viac a zaostrujú ho na sietnicu.
Prvou možnosťou je teda korekcia okuliarmi.
Ďaľšou možnosťou sú kontaktné šošovky. Kontaktné šošovky sú však limitujúce, vyžadujú vysoké hygienické návyky. Ak sa tieto nedodržiavajú, hrozí zanesenie infekcie do oka s niekedy veľmi vážnymi trvalými následkami. V súvislosti s kontaktnými šošovkami je tiež treba vedieť, že rohovka prijíma 90% kyslíka z okolitého vzduchu. Kontaktné šošovky tento príjem blokujú. Permeabilné kontaktné šošovky menej, ale pri dlhodobom nosení aj týchto, tkanivo rohovky si kompenzuje nedostatok kyslíka jeho prívodom cez okolité cievy spojivky. Tieto cievy prerastajú do rohovky, ktorá má byť pre svoju normálnu zrakovú funkciu bezcievna. V našom centre kontaktné šošovky pacientom odporúčame len na príležitostné nosenie.
V prípade, že pacient nechce nosiť okuliare alebo nosí kontaktné šošovky takmer celý deň, je ďaľšou možnosťou refrakčná operácia excimerovým laserom.
Pri vyšších hodnotách dioptrií, kde už korekcia excimerovým laserom nie je vhodná, pacientom v našom centre ponúkame implantáciu fakických umelých vnútroočných šošoviek (pričom vlastná šošovka v oku ostáva). Implantácia takejto fakickej šošovky je možná iba u pacienta s dostatočne hlbokou prednou komorou oka.
Po 50- tom roku života je možná aj výmena vlastnej šošovky za umelú vnútroočnú šošovku (bifokálnu, trifokálnu alebo multifokálnu), ktorá je presne vypočítaná a zbaví pacienta okuliarov do diaľky aj na blízko (metóda PRELEX).
