Tupozrakosť, čiže amblyopia postihuje takmer 4% detí a je spôsobená nedostatočnou stimuláciou zraku v období, keď sa zrak vyvíja. Jedná sa o zníženie zrakovej ostrosti rôzneho stupňa bez viditeľných známok choroby oka. Závažnosť chyby spočíva v riziku trvalého poškodenia zraku - riziko je tým väčšie, čím neskôr sa začne liečba. Vo väčšine prípadov je tupozrakosť spojená so strabizmom (škúlením) a vzniká vlastne ako jeho následok. Svetelné lúče prechádzajúce škuliacim okom nedopadajú do žltej škvrny ale na miesto viac alebo menej vzdialené od centra. Toto miesto na sietnici nemá schopnosť plnohodnotného videnia, čím vzniká tupozrakosť rôzneho stupňa. Pri ľahkom stupni je videnie znížené na polovicu normy, pri strednom stupni je videnie znížené na 1/3 až 1/4 normy a pri ťažkom stupni na 1/6 a menej.
Pre pochopenie - ak je videnie bezproblémové, potom mozog obrazy pozorovaného predmetu z oboch očí spája do jedného priestorového obrazu. Ak je však videnie jedného oka odchýlené od videnia oka druhého, mozog získava dva rozdielne obrazy - jeden správny a druhý neostrý, či inak zmenený. Aby obraz zo slabšieho oka nerušil obraz vytvorený zdravým okom, tak mozog obraz zo slabšieho oka vyradí. Potláča tak dvojité videnie, ktoré pri nespolupráci očí vzniká. Aktívny útlm obrazu postihnutého oka je možný len v detstve, keď mozog slabšie oko postupne potlačí a prestane ho používať. Zrakové funkcie postihnutého oka sa tak prestávajú vyvíjať a zhoršujú sa. Tým je narušená aj spolupráca oboch očí a dieťa tak stráca schopnosť priestorového videnia - oko sa stáva tupozrakým. Tupozrakosť väčšinou postihuje len jedno oko, pri vysokej refrakčnej chybe oboch očí môže tupozrakosť vzniknúť aj obojstranne.
Príčinou tupozrakosti býva najčastejšie dioptrická vada oka, najčastejšie ďalekozrakosť, niekedy tiež astigmatizmus, veľký rozdiel v dioptrických chybách oboch očí, vrodená katarakta a iné choroby oka, ktoré brzdia alebo úplne znemožnia vývoj zrakových funkcií.
Vadu možno úspešne liečiť, podmienkou je však zahájenie liečby čo najskôr. Vývoj zrakových funkcií dieťaťa začína od 1. mesiaca veku (kedy začína monokulárne- jednoočné videnie) a končí v 8. roku veku, kedy je už vyvinuté binokulárne t.j obojočné a priestorové videnie. Ideálne však je začať liečbu okolo 3. roka. Čím je dieťa staršie, tým pomalšia je obnova zrakových funkcií, a tým viac klesá pravdepodobnosť úspešnej liečby. Po desiatom roku je vývoj nervových a mozgových centier ukončený, takže nádej na úspešnú liečbu je veľmi mizivá a tupozrakosť potom predstavuje trvalú a ťažkú očnú vadu. V dospelosti sa už nedá funkcia zrakových centier ovplyvniť vôbec a k zlepšeniu videnia nedochádza.
Príznaky a prejavy tupozrakosti
Tupozrakosť nemusí byť na prvý pohľad viditeľná. Ak dieťa neškúli, dostáva sa k očnému lekárovi len po absolvovaní predškolského alebo školského skríningu. Tupozraké oko býva anatomicky normálne. Ide len o poruchu funkcie. Dieťa si vôbec nemusí uvedomovať, že jedno t.j. tupozraké oko nepoužíva. Používa len dobre vidiace oko, pričom stráca schopnosť priestorového videnia, zle odhaduje vzdialenosti, má horšiu priestorovú orientáciu. K prejavom tupozrakosti preto patrí nemotornosť dieťaťa, časté zakopávanie, vrážanie do vecí, vyhýbanie sa niektorým hrám, a pod. Ak si tieto príznaky všimnete, neváhajte a navštívte očného lekára čo najskôr. Pre zachovanie zraku je nevyhnutné, aby vada bola rozpoznaná včas a s liečbou sa začalo zavčasu.
